Denník lesnej pobehajky

S nohami na pleciach

„Vy ste svetobežníci?“ Kým nám nedávno jedna pani nepoložila túto otázku potom, ako od vedľajšieho stola počula naše rozhovory o nedávnych cestách, ani som si neuvedomila, aký pekný výraz v slovenčine máme. Po pár sekundách zamyslenia som s úsmevom odpovedala: „áno, sme.“ Malé aj veľké hory, lesy, džungle, kaňony, vulkány, ľadovce, ostrovy, nekonečné pláže, pekelné horúčavy, snehové víchrice, zabudnuté či nepoznané kúty sveta, miesta, kde príroda prekvitá vo svojej najčistejšej podobe a v človeku prebúdza pocit nekonečnej pokory a vďaky. Končiny, ku ktorým na niektorých mapách ani neexistujú cesty, lákajú naše túlavé duše rovnako ako miesta známe svojím výnimočným čarom, ktoré sú však stále dostatočne vzdialené prehnanému a deštruktívnemu záujmu masového turizmu.

Cestovanie obohatí život človeka o obrovské spektrum úžasných skúsenosti, ktoré nikde inde nezíska. Môže si toho veľa prečítať, naštudovať, pozrieť množstvo obrázkov či filmov, vypočuť si dych berúce príbehy kamarátov, avšak to všetko sú len prchavé záblesky čohosi, čo na chvíľu rozochveje srdce, ale v skutočnosti v ňom nezanechá žiadnu stopu. To, čo v hĺbke duše prebudí ten naozajstný oheň, ktorý už nikdy nevyhasne, nájde človek len vtedy, keď ten svoj špeciálny okamih prežije sám, naplno a úprimne. A to, samozrejme, platí nielen o cestovaní 🙂

Tak, ako sama rada nachádzam inšpiráciu v príbehoch iných ľudí, taktiež ma vždy nesmierne poteší, keď môj vlastný príbeh inšpiruje niekoho k tomu, aby sa vydal na vlastnú cestu za spoznávaním života na našej prekrásnej Zemi. V tomto úvodnom príspevku si zaspomínam na zopár momentov z ciest za posledné roky, ktoré sú však len malilinkým zlomkom všetkých nezabudnuteľných zážitkov a skúseností.

Zvedavosť je mojím spoločníkom celý život a vo vzťahu k spoznávaniu sveta začala výraznejšie prekvitať zhruba pred ôsmimi rokmi. Rešpekt, odvaha a obrovská túžba – keď sa toto všetko spojí tým správnym spôsobom, zrazu sa otvoria dvere a stačí už len vziať nohy na plecia a vyraziť 🙂


Gran Canaria, Kanárske ostrovy, 2011

V roku 2011 sa mi podarilo ísť na Gran Canariu dvakrát, v júni a v decembri. Obidva výlety boli v porovnaní so súčasnosťou ešte dosť pokojné a oddychové, ale zároveň to bolo obdobie, kedy sa v mojej hlave začali rodiť úplne nové myšlienky a sny. Už im stačilo len postupne dozrieť 🙂


Balkán, 2012 a 2013 (Srbsko, Kosovo, Albánsko, Macedónsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina)

Požičať si dodávku, naplniť ju veselými ľuďmi a dobrou náladou a vyraziť koncom leta na cesty krížom-krážom cez Balkán – určite je to jeden zo spôsobov, ako sa dá veľmi ľahko zamilovať do kultúry, kuchyne a prírody týchto nádherných krajín. Presne tak sa to stalo aj mne 🙂


Sicília a Liparské ostrovy, 2013

Návšteva Sicílie začala dobrodružným výstupom na Etnu (3329 mnm), ktorá nám dopriala tematicky pekelné podmienky. Jej gigantické krátery aj napriek búrke pokojne oddychovali, takže za aktívnym vulkánom sme sa museli vybrať na liparský ostrov Stromboli, ktorého sopka sa aj v súčasnosti zdraví svetu každých pár minút.


Tenerife a La Gomera, Kanárske ostrovy, 2014

Kanárske ostrovy nie sú len Gran Canaria, Tenerife, nemeckí dôchodcovia a pekné pláže. Hlavných ostrovov je dokopy sedem a každý z nich je jedinečný niečím iným. Východnejšie ostrovy neďaleko Afriky sú prevažne suché, púštne a rovinaté, s rozsiahlymi plážami a veľkými vlnami – ideálne napríklad pre surferov. Smerom na západ hlbšie do oceánu pribúda na ostrovoch zeleň, kopce, ubúdajú pláže, pribúdajú útesy, bohatne fauna aj flóra. A presne tým smerom nás lákalo ísť na skusy 🙂


Kirgizsko, 2014

Na Valentína sa objavila akcia na letenky „jedna plus druhá za polovicu“ do Biškeku. „Kde to je?“ Takto som sa prvýkrát dozvedela o Kigizstane, krajine ukrytej hlboko v strede Ázie. Keďže akcia platila len do polnoci, bolo treba rýchlo konať – v prvom rade najprv zistiť, či nás tento kút Zeme láka spoznať. 40 % krajiny leží v nadmorskej výške nad 3000 mnm, nádherná príroda, takmer žiadny turizmus – na prebudenie záujmu nebolo viac treba, iskra sa rozpálila. Už len preveriť všetky potrebné podmienky pre cestovanie, osloviť rovnako akčných kamarátov, aby nám bolo veselšie a kúpiť letenky – to všetko za pár hodín. Tak sa začal náš veľkonočný výlet do krajiny, ktorá dodnes zanechala v mojom srdci oheň ako žiadna iná.


Korčula, 2014

A na Korčulu chodíme tiež veľmi radi, takže ju nemôžem nespomenúť 🙂


Nikaragua a Kostarika, 2014/2015

V decembri 2014 sme sa vybrali na druhú stranu sveta na 33-dňovú cestu. Nikaragua a Kostarika sú síce susediace krajiny, ale zároveň veľmi rozdielne. Chudobná, divoká a nepoznaná verzus relatívne bohatá a turisticky vyhľadávaná. Napriek tomu ich však spája prekrásna a mocná príroda. Nekonečno najsladšieho tropického ovocia, rajské ostrovy, aktívne aj tajomne spiace vulkány, kilometrové pláže bez jediného človeka, pralesy, opice, kraby, usmievaví ľudia, adrenalín aj pokoj. Zážitky z tejto dobrodružnej cesty sa nedajú zhrnúť do pár viet či obrázkov, prešli sme 4 tisíc kilometrov a odniesli si gigantické množstvo výnimočných skúseností a poznaní. Veľká lekcia.


Gruzínsko, 2015

V zime za teplom a v lete za snehom, takto nejako to máme radi 🙂 Gruzínsko sa na našom cestovateľskom zozname nachádzalo už dlhšiu dobu a bolo len otázkou času, kedy sa pôjdeme zas raz stratiť do prírody, preč od ľudí a každodenného komerčného komfortu. Okrem všetkých krás, ktoré táto krajina ukrýva, sme si naplánovali aj štvordňový výstup na jej najvyšší vrch Kazbek (5047 mnm). Siedmy najvyšší vrchol Kaukazu domáci nazývajú Mkinvari (ľadovec) kvôli svojmu rozsiahlemu zaľadneniu. Počas nášho výstupu sme, žiaľ, nemali šťastie a hora sa rozhodla, že tentokrát nás na úplný vrchol nepustí. Dostali sme sa len do niečo vyše štyroch tisícov mnm, ale napriek tomu to bol jeden z najsilnejších zážitkov v mojom živote.


Palawan, Filipíny, 2015

Spiatočné letenky z Dubaja do Manily za 25 Eur? Takto to začalo, ponuka, aká sa v živote objaví len veľmi výnimočne a netreba zaváhať. Filipíny tvorí 7107 ostrovov, takže bolo čo študovať a plánovať. Keďže sa na našich cestách snažíme nájsť najodľahlejšie miesta mimo civilizácie, čistú prírodu a pokoj, rozhodli sme sa pre ostrov Palawan. Rozmanitosť informácií o kultivovanom severe a nebezpečnom juhu vzbudzovala rýdzu zvedavosť a chuť objavovať.

 


 

Macedónsko, 2016

Víkendový návrat do Macedónska a na návštevu Korábu (2764 mnm).


Maroko, 2016

Mojím jediným želaním na tridsiate narodeniny bolo stráviť ich v horách. Tak vznikla myšlienka našej ďalšej cesty, tentokrát do Afriky. Jebel Toubkal (4167 mnm) je najvyšším vrcholom pohoria Atlas, nachádza sa len 63 km od Marrakeshu a výstup naň je technicky nenáročný – ideálne spojenie pre narodeninovú oslavu 🙂 K tomu všetkému nás hora privítala skvelými podmienkami a krásnym počasím. A po tomto úspešnom trojdňovom treku nám ostalo ešte dostatok času na túlanie sa po rôznych zaujímavých miestach čarovného Maroka.


Balkán, 2016

Tentokrát aj trochu inak – južné chorvátske ostrovy na plachetnici a cestou naspäť výletovanie v Čiernej hore a Bosne a Hercegovine.


Island, 2016

Pôvodne sme si robili v dohľadnej dobe zálusk na Nórsko, ale zrazu sa zjavili lacné letenky vo výhodnom termíne na Island, tak sme začali špekulovať. Turizmus na Islande vďaka svojim nádherám veľmi rýchlo rozkvitá a práve to v nás vyvolávalo obavy, nakoľko miesta preplnené davmi ľudí vo mne prebúdzajú nočné mory a viac sa im túžim vyhnúť ako ich vidieť. Polárna žiara však bola jednoznačne silným lákadlom a vďaka možnosti výberu dobrého termínu sme mali aj celkom nádejné šance uspieť, tak sme sa vydali na krátky výlet k 66° rovnobežke.


Tenerife, La Gomera a La Palma, Kanárske ostrovy, 2017

Lacné letenky, jednoduchá dostupnosť, krátka cesta, ostrovy patriace do EÚ a pritom ležiace pri Afrike, celoročná sezóna, kúpanie aj turistika, potraviny za podobné ceny ako u nás, lacné ubytovanie a superlacné prenájmy áut, služby na dobrej úrovni a zároveň nevídaná exotika. V roku 2017 sme sa na „kanáre“ vybrali štvrtýkrát a do itineráru sme pridali ďalší nový ostrov na západe – La Palma. Stáť na hrebeni kaldery tohto sopečného ostrova vo výške okolo 2400 mnm, kráčať po skalách, ktoré sa kedysi pradávno vyrútili spod zemskej kôry a vytvorili toto nádherné miesto, nad hlavou mať len nebo a okolo seba šíry svet, to všetko ma nabilo takým vzrušením a úžasom, že som sa okamžite zamilovala.


„Nemať domov nikde a všade, na žiadnom konkrétnom mieste. To je sloboda.“ Lizzy Hawker


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *